Tma

Zavretá v tichej izbe, kde len tma mi šepká do ucha ,

a pýtasa ma stále dokola: " Máš strach?"

Nadarmo sa pred ňou schovávam, všade ma nájde,

nikde ani kúsok svetla, ani zrnko nádeje.

Počuť len môj nemý krik, ktorý padá do hluchých uší,

a moja duša sa pomaly v tej tme vysuší.

Dvere sú zavreté, nik na ne neklope,

pohltí ma temnota a ja len plačem bezmocne.

Cítim len bolesť, vidím len tmu,

bojím sa, že moja duša umrie a srdce spolu s ňou.

Dvere sú stále zavreté a ja nemôžem von,

už nemám ani sĺz, len čakám, kedy zazvoní posledný zvon.

Nechcem čakať večne, chcem zavrieť oči,

a odísť za svetlom na pozlátenom koči.

A konečne počuť anjelský spev,

a nie ten neznesiteľný nemý rev.

Len zavrieť oči a navždy zaspať,

a konečne naveky vekov pokoj mať.